
autor fotografie: Pavlina Cajková |
Môžeme si byť istí, že Boh nám dá silu a prostriedky, ktoré potrebujeme, aby sme prežili každú životnú situáciu. Božia vôľa nás nikdy nezavedie tam, kde nás Božia milosť nemôže udržať.
Anička
Arye Ephrath sa narodil v pivnici ich domu v Bardejove v deň, keď z Bardejova odišiel prvý transport do koncentračného tábora v Osvienčime. Jeho otec sa bál o syna, a tak ich s manželkou poslal do Budapešti. Matka dala synovi tabletky na spanie, uložila ho do vreca a niekoľko nocí putovala do Maďarska.
Otec zostal v Bardejove, kde prevádzkoval jediný obchod so zmiešaným tovarom. Po čase sa rodina opäť spojila. Skrývali sa v dedine Šišov. Miestny kňaz skryl rodičov vo zvonici, ale dieťa odmietol, pretože predstavovalo príliš veľké riziko. Malého Aryeho odviedol k miestnemu pastierovi, ktorý mal štyri dcéry. Pastier mal jedinú podmienku. Keďže ľudia vedeli, že má len dievčatá, chlapec sa musí „stať“ dievčaťom. Tak sa z Aryeho stala Anička, ktorá chodila s mašľou vo vlasoch.
Po vojne sa Arye opäť stal chlapcom. Ephratovci sa vrátili do Bardejova a v roku 1948 odišli do Izraela. 80-ročný Arye dnes pomáha jako dobrovoľník v múzeu holokaustu v Spojených štátoch.