Jedného dňa, keď sa Ludwig Zinzendorf prechádzal v blízkosti zámku, stretol židovského muža so šedivými vlasmi. Volali ho rabín Abrahám. Len čo starý rabín zbadal Ludwiga, šuchotavým krokom sa uberal preč. Ludwig ho zastavil. „Nechoďte preč. Porozprávajte sa so mnou,“ povedal. „Šediny sú korunou slávy. Vaša tvár a výraz očí prezrádza, že máte veľa osobných a životných skúseností. V mene Boha Abraháma, Izáka a Jákoba, buďme priateľmi.“ Vystrel ruku a podával ju rabínovi.

Starec len stál a uprene sa díval.

„Asi vám to nie je príjemné,“ povedal Ludwig. „Iste ste nikdy nepočuli taký pozdrav od kresťana. Skôr vás zdravia slovami: ,Preč s tebou, Žid!“

Rabínovi Abrahámovi sa začali chvieť pery a v očiach sa mu objavili slzy.

„Neplačte, otče,“ tíšil ho Ludwig. „Uctievame toho istého Boha a chápeme jeden druhého. Čo nám bráni, aby sme boli priateľmi?“

Od tejto chvíle sa stali priateľmi.


Zdieľať: