Zablúdili sme na londýnskom predmestí. Keď sme už tretí raz obchádzali ten istý anglikánsky kostolík, svitlo nám, že takto sa do hotela nedostaneme. Vošli sme do záhradnej reštaurácie a požiadali o radu.

Ako prvý zareagoval starší pán: „Odtiaľto je to dosť ďaleko. Vráťte sa o dva bloky späť, potom sa dajte doprava a na konci cesty doľava…“

Nestačil ani dokončiť a do reči mu skončil mladý muž od vedľajšieho stola. „Musíte ísť iným smerom. Tu za rohom vyjdite na diaľnicu a vráťte sa do centra. Odtiaľ to nájdete najlepšie.“

„To nie je dobrý nápad,“ ozval sa ďalší chlap, ktorý pri pulte popíjal kávu. „Musíte prejsť cez most a potom…“ A vymenoval niekoľko ulíc, cez ktoré by sme mali prejsť.

Postupne sa pridávali ďalší, až napokon diskutovala celá reštaurácia. Pri svojej znalosti angličtiny sme rozumeli každé druhé slovo. Ale bolo to vlastne jedno. Každý totiž radil niečo iné. Hádali sa a prekrikovali. Možno si ani nevšimli, že medzitým sme odišli. Hotel sme nakoniec predsa len našli.

Aj v živote sa dá veľmi ľahko zablúdiť. Kým človek nájde cestu späť, musí vynaložiť veľa síl a námahy. Boh poslal svojho Syna, aby hľadal a zachránil všetkých, ktorí zablúdili.


Zdieľať: