Bola sobota 26. apríla 1986, ručičky hodín ukazovali dvadsaťtri minút po jednej v noci, keď černobyľskou jadrovou elektrárňou otriasol mohutný výbuch. Bezprostredne po havárii, ktorá navždy zmenila svet, prišiel do práce aj Vladimír Dmitrievič Škurko. Spolu s kolegami začali ihneď pracovať na odstraňovaní následkov katastrofy, v dôsledku čoho dnes bojuje so zákerným onkologickým ochorením.

Dvadsať rokov o dňoch skazy s nikým, okrem blízkych či vyšetrovateľov, ktorí ho vtedy ako vedúceho zamestnanca vyšetrovali, nehovoril. „Bol som si istý, že umriem, tak ako moji kamaráti. Dostal som poriadnu dávku,“ povedal pri príležitosti 20. výročia tragédie Vladimír Škurko, a dodal: „Trvalo dlho, než som pochopil, že budem naďalej žiť.“

Tento dnes už 70-ročný muž strávil pri poškodenom reaktore nepretržite vyše 24 hodín. Aj keď bojuje s posledným štádiom rakoviny pľúc, vyhlásil, že chce byť v posledných dňoch svojho života užitočný pre svoju domovinu. Dobrovoľne pomáha na Ukrajine ako najlepšie vie.


Zdieľať: