Niekto z vás možno čítal knihu ruského spisovateľa F. M. Dostojevského Zločin a trest. Hlavný hrdina Raskoľnikov sa napokon priznáva k zločinu, ktorého sa dopustil a je poslaný na Sibír. Soňa, dievča, ktoré ho milovalo, ide dobrovoľne za ním a v meste, neďaleko ktorého je jeho pracovný tábor, si nájde prácu. Spočiatku Raskoľnikov zatrpkol na svoje vyhnanstvo a odmietal všetkých ľudí, i Soňu. No nastal deň, keď jej neúnavná láska a pokorná služba obmäkčili jeho srdce a on ju, mal opäť rád. Dostojevskij píše: „Chceli hovoriť, ale nemohli. V očiach mali slzy… Vzkriesila ich láska… Zaumienili si, že budú čakať a trpieť. Ostávalo im ešte sedem rokov; a dovtedy koľko neznesiteľného utrpenia, ale aj nevýslovného šťastia!… Sedem rokov, iba sedem rokov! Na prahu svojho šťastia boli obaja náchylní hľadieť na tých sedem rokov ako na sedem dní.“ (Zločin a trest, 533.534)

Zdieľať tento príbeh: