Dávid sa poberal domov smutný. Nechytil ani jednu rybu. „Čo mi povie otec?“ rozmýšľal, ako kráčal po skalnatom chodníku. Neďaleko chodník zabočoval doprava. Keď došiel k vyvrátenému kmeňu, zrazu strnul od hrôzy. Číhala na ňom leopardia samica s dvoma mláďatami.

„Čo mám robiť?“ uvažoval tak rýchlo, ako len vedel. Svah za ním je veľmi príkry, hore sa mu nepodarí vyšplhať a utiecť nemá šancu. Zostávala mu jediná vec, ktorú mohol urobiť – modliť sa. Ale zachráni ho modlitba? Vypočuje ho Boh? Zavrel oči, aby nevidel zvieratá pred sebou a modlil sa: „Drahý Bože, prosím ťa, zachráň ma!“ šepkal. „Prosím ťa, pomôž mi teraz!“

Sotva vyslovil tieto slová, zatriasla sa pôda pod jeho nohami a nastal silný rachot. Prach a malé kamene sa dokotúľali až k jeho nohám. Pomaly otvoril oči. Nemohol uveriť tomu, čo videl. Pred ním, na mieste, kde bol predtým leopard, ležala veľká kopa kameňov a hliny. Zosuv pôdy zvieratá úplne pochoval.

„Ďakujem ti, drahý Bože,“ opakoval Dávid znovu a znovu cestou domov. So slzami v očiach vyrozprával otcovi, čo sa stalo. Ale otec tomu nechcel uveriť.

„Zajtra sa tam pôjdeme pozrieť. Vezmeme lopaty a budeme leopardy hľadať.“ Dávid sa celú noc prehadzoval. Ráno s napätím pozoroval mužov, ktorí kopali v blate. Onedlho naozaj našli telo samice a jej dvoch mláďat. Dávidov otec bol veľmi prekvapený. Nezmohol sa na slovo. Bez toho, aby sa na Dávida pozrel, po chvíli povedal: „Mal si pravdu. Boh ťa zachránil.“


Zdieľať: