V jednom rozhovore o svojom povolaní a práci Vladimír Krčméry povedal:

Najprv som sa polroka modlil. Počul som hlas, ktorý mi hovoril: „Hej, ty tam, čo robíš? Prečo nie si tam, kde máš byť?“ Ja som sa vyhováral na prázdnu peňaženku, že nemám ani na letenku…

Človeku nezostáva nič iné, ako sa modliť. Presne ako sa hovorí: Keď je bieda najväčšia, Božia pomoc najbližšia. Vtedy som sa začal zúfalo modliť. Čím sme boli úspešnejší, tým som si pridával viac modlitby. A naozaj: čím viac máme modlitieb, tým viac máme práce a pomoci. Dokonca teraz máme dvoch ľudí, ktorí nič iné nerobia, len od rána do večera sa modlia. My hovoríme, že je to tá potrebná predpríprava. Alebo tylové zabezpečenie, ako hovoria niektorí vojaci.


Zdieľať: