Malé dievčatko muselo v nemocnici podstúpiť náročnú operáciu. Keď malú pacientku položili na operačný stôl, skôr ako začali operovať, lekár sa jej prihovoril: „Predtým, ako urobíme, aby si bola opäť zdravá, musíš tu zaspať.“

Týmito slovami ju pripravoval na narkózu. Malá pacientka na to odvetila: „Dobre. Ale keď mám isť spať, musím sa najprv pomodliť, ako to robievam doma pred spaním.“ Pomaličky si kľakla na operačnom stole a vlastnými slovami sa modlila: „Milý Pane Ježišu, teraz mám zaspať. Daj mi taký spánok, aby ma títo dobrí ujovia a tety uzdravili. Pomáhaj mi, aby som sa zo spánku zobudila zdravá a svieža. A poteš, prosím, moju mamičku a otecka. Amen.“

V tej chvíli sa v očiach prítomných lekárov a sestier objavili slzy. Ako keby sa niečo dotklo ich srdca. Jeden z lekárov neskôr povedal: „Večer po tejto operácii som sa po tridsiatich rokoch prvý raz pomodlil. Odvtedy sa modlievam každý deň – a to tak, ako naša malá pacientka na operačnom stole: na kolenách, nahlas a vlastnými slovami. Vďaka modlitbe som sa stal iným človekom.“


Zdieľať: