Veľmi dobre si pamätám na list, v ktorom mi môj priateľ oznamoval, že jeho štvorročná dcérka vážne ochorela. Diagnóza – aplastická anémia, čiže rakovina krvi. Zovrelo mi srdce. Táto choroba sa dá pomerne ľahko odhaliť, ale liečba je nesmierne ťažká. Musí sa nájsť vhodný darca kostnej drene. Chorému sa potom transplantuje jeho tkanivo, ktoré bude produkovať zdravú krv. V každom ďalšom liste mi nešťastní rodičia opisovali zápas o život malej dcérky. Lekári im nedávali veľkú nádej. Počítač síce vytipoval najvhodnejšieho darcu, ale pravdepodobnosť úspechu bola aj tak veľmi malá.

Okrem lekárov bojovali o život dievčatka priatelia jej rodičov, ktorí sa za ňu vytrvalo modlili. A stal sa zázrak. Transplantácia sa podarila a dievčatko sa začalo uzdravovať. Rodičia boli nesmierne šťastní. Ďakovali Bohu a chceli vyjadriť svoju vďačnosť aj neznámemu darcovi, ktorý daroval chorému dieťaťu kúsok svojho zdravého tkaniva. Darca však musel zostať anonymný. Rodičia sa preto rozhodli v nemocničnom parku umiestniť sochu dievčatka, na ktorej bol vyrytý zvláštny nápis: „Ak dáš zo svojho bohatstva, je to vždy príliš málo. Len ak dáš niečo zo seba, dal si dosť.“

Čo sme ochotní dať Pánu Bohu za dar jeho Syna?


Zdieľať: