Ak sa kvôli starostiam a smútku objavia na našej tvári slzy, viera v Božie zasľúbenia nám ich vysuší.
Spánok
11. júla 2013
Tajomník Olivera Cromwella bol na služobnej ceste v Európe. Poslednú noc pred spiatočnou plavbou strávil v prístave. Dlho sa prehadzoval na posteli a nemohol zaspať.
Podľa starých zvykov spal sluha, ktorý ho sprevádzal, v tej istej izbe. Zdalo sa, že tvrdo spí. Keď sa tajomníkovi napriek jeho márnej snahe zaspať nepodarilo, zobudil aj svojho sluhu. Sluha sa prekvapene spýtal svojho pána: „Ako to, že nemôžete spať?“
„Bojím sa, že sa niečo stane na našej ambasáde,“ znela odpoveď.
„Pane,“ povedal sluha, „môžem vám dať dve otázky?“
„Pravdaže.“
„Riadil Boh dejiny tohto sveta predtým, ako sme sa narodili?“
„Určite!“
„A bude vládnuť aj vtedy, keď my zomrieme?“
„Bezpochyby!“
„Potom, pane, prečo ho nenechať vládnuť aj teraz, v prítomnosti?“
Tajomník sa upokojil. Jeho viera opäť našla stratenú istotu a pokoj naplnil jeho vnútro. O niekoľko minút už obaja sladko spali.
