Šimon, Žid zo severnej Afriky, sa prediera davom, ktorý na veľkonočné sviatky smeruje do Jeruzalema. Práve v tej chvíli oddiel rímskych vojakov eskortuje jedného odsúdenca von z mesta. Muž zakrvavený od bičovania sa trmáca pod ťarchou kríža. Po chvíli padá na zem. Vojak, ktorý vidí, že Ježiš už nevládze, schytí Šimona a prinúti ho vziať Ježišov kríž.

Šimon vtedy netušil, že je to najdôležitejší deň jeho života. Vnímal len ťarchu kríža, tlak zo strany vojakov, ktorí ho nútili ísť rýchlejšie proti tlačiacemu sa davu, a pohľady okolostojacich ľudí, ktorí sa mylne domnievali, že on je odsúdenec. Bola to pre neho zahanbujúca a bolestivá skúsenosť – ale zmenila jeho život.

Prečo práve Šimon? Prečo si vojaci vybrali práve jeho? Biblia o tom nehovorí. Možno mal statnú postavu. Možno stál najbližšie, keď Ježiš stratil rovnováhu a spadol. Ale mohlo to mať aj iný dôvod. Napríklad, že Šimonova tvár a reč jeho tela prezrádzali určitý súcit s Ježišom – čím sa líšil od ľahostajného davu.

Nevieme, prečo si vojaci vybrali práve Šimona. Vieme však, aký vplyv zanechalo toto krátke stretnutie s Ježišom na Šimona. Marek vo svojom podaní týchto udalostí spomína Alexandra a Rúfa, Šimonových synov.

Šimon sa v ten osudný deň na ceste do Jeruzalema stretol s Ježišom ako svojím Spasiteľom a túto skúsenosť odovzdal aj svojim synom. Aj keď to bolo pre Šimona bolestivé stretnutie, v jeho živote prinieslo vzácne ovocie.

Aj dnes sa Ježiš stretáva s mužmi a ženami v bolestivých chvíľach a situáciách – pri posteliach chorých, v tieni smrti najbližších. Nech aj v našom živote prinesie stretnutie s Ježišom vzácne ovocie.


Zdieľať: