Misionár a kazateľ Emilio Knechtle spomína:

Keď som raz kázal na predmestí Los Angeles, prišla za mnou jedna bohatá dáma a so slzami v očiach mi povedala: „Musím sa s vami rozprávať, ale chcem, aby bol pri tom aj môj manžel.“ Keď začala rozprávať, jej manžel zbledol. Povedala: „Som beznádejný prípad. Boh ma určite nemôže prijať. Nemôže mi odpustiť.“

„Prečo?“ spýtal som sa. Pozrela sa na svojho manžela a poprosila ho: „Prosím, neodíď odo mňa, aj keď to, čo budeš teraz počuť, bude strašné.“ A pokračovala: „Všetky peniaze, ktoré si myslíš, že som zdedila a za ktoré sme si kúpili náš krásny dom, naše dve autá – to všetko som vôbec nezdedila, ale ukradla. Už dvadsať rokov som notorickou zlodejkou. Všetky diamanty a zlato, ktoré som ukradla, som predala. Tebe som povedala, že je to dedičstvo. Ale ja ťa nechcem stratiť…“

Manžel sa na ňu uprene zahľadel a povedal: „Ani ja ťa nechcem stratiť. Napriek tomu ťa milujem. Ale čo budeme teraz robiť?“ Obaja sa pozreli na mňa. Spýtal som sa jej: „Prijali ste Pána Ježiša? Odovzdali ste mu svoje srdce?“

„Áno, chcem prijať Ježiša Krista a chcem zmeniť svoj život. Už nechcem kradnúť. Môže ma Pán Boh oslobodiť od tejto choroby?“ Odpovedal som jej: „Áno, určite môže.“ Ja a žena sme si kľakli, muž zostal stáť. Keď sme sa pomodlili, vzal som Bibliu a prečítal všetky zasľúbenia, ktoré vravia o tom, že môžeme byť zbavení hriechov. Spýtal som sa jej: „Čo chcete teraz robiť?“ Odpovedala: „Chcem všetko vrátiť.“ Povedal som jej: „Vidím, že ste to pochopili správne. Choďte domov, napíšte si mená všetkých zlatníkov na papier, vezmite obálky, napíšte na ne adresu, vložte do nich všetky peniaze s úrokmi a pripíšte niekoľko slov, napr. ´Toto som vám pred tromi rokmi ukradla. Dnes som sa stala kresťankou a preto vám peniaze vraciam.´ Nemusíte sa podpisovať, lebo by ste skončili vo väzení. Všetko zlato a perly, ktoré máte ešte doma, vložte do krabičky a vráťte majiteľom so slovami: ´Toto som vám ukradla.´ Priložte poukážku s úrokmi a všetko vráťte.“

Žena povedala: „Potom budeme veľmi chudobní.“ Pozrela sa na svojho manžela a spýtala sa: „Si ochotný žiť so mnou a naším malým synom len so svojím malým platom?“

Muž odpovedal: „Áno. Naozaj ťa milujem a som ochotný všetko predať – vilu, autá, kožuchy… Chcem s tebou žiť skromne, ako si praješ.“ A tak to aj urobili. Všetko predali a vrátili. Prenajali si jednoizbový byt a žili skromne z jedného príjmu.

Po roku to muž už nevydržal. Jeho manželka sa úplne zmenila. Stala sa milou a láskavou ženou. Vyhľadal kazateľa a prial si byť tiež pokrstený. Celá rodina bola pokrstená. Sú to najmilší kresťania, akých som v tom zbore poznal.


Zdieľať: