Nadežda, ktorej meno v ruštine znamená „nádej“, sa rozradostnená vracala domov s novou Bibliou, ktorú jej ktosi dal v škole. Dokázala ju čítať celé hodiny. Otcovi sa to nepáčilo. Povedal jej, že urobí oveľa lepšie, ak pôjde pracovať do záhrady. Nadežda sa nehádala a poslúchla ho.

O dva roky neskôr lekári diagnostikovali Nadežde rakovinu kostí. Museli jej amputovať nohu. Zomrela v roku 2001 vo veku 18 rokov. Otec bol zničený. Prosil Boha, aby mu povedal, prečo sa to stalo.

V júli 2002, keď ešte prežíval smútok zo smrti dcéry, sa dozvedel, že vo vzduchu došlo k zrážke nákladného lietadla DHL a ruského dopravného lietadla, na ktorého palube bolo 45 ruských školákov. Deti leteli na prázdniny do Španielska. Zahynuli všetci pasažieri v oboch lietadlách.

Jeden otec, ktorý pri nehode stratil manželku a dve deti, vypátral a v roku 2004 zabil riadiaceho pracovníka letovej prevádzky, ktorý bol v čase, keď došlo k zrážke, zodpovedný za monitorovanie nemeckého vzdušného priestoru.

Nadeždin otec práve sledoval televízne správy, keď sa novinár spýtal muža, ktorý pri zrážke lietadiel tiež stratil dcéru, či sa aj on chce pomstiť. „Nie,“ povedal muž, “ja mám nádej, že sa so svojou dcérou opäť stretnem.” Tieto slová sa ho dotkli. Aj on chcel ma nádej.

Keď sa krátko nato vrátil domov, našiel svoju ženu, ako ho čaká s Nadeždinou Bibliou. Otvorila ju a prečítala mu: „Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej. Veď ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh skrze Ježiša privedie spolu s ním aj tých, čo zosnuli.“ (1Tes 4,13.14)

„To je naša nádej,“ povedala mu manželka. „Ak veríme v Boha, s našou dcérou sa môžeme opäť stretnúť.“


Zdieľať: