Keď sa George Müller, zakladateľ niekoľkých sirotincov v Bristole, vrátil ako študent do Londýna, niečo sa zmenilo. Dal si sľub, že prestane čítať knihy o Biblii, a namiesto nich bude čítať samotnú Bibliu – od začiatku do konca. A keď ju celú prečítal, začal odznova.

Čím viac George čítal Bibliu, tým viac chcel robiť niečo užitočné. Zorganizoval vo svojej izbe modlitebné stretnutia, ktoré sa konali každý večer od šiestej do ôsmej. To mu však nestačilo. Túžil ísť do Európy a kázať Židom. Ale prečo má čakať, kým ho vyšlú do Európy? Veď priamo v Londýne ich žili tisíce.

George sa preto vybral do ulíc Londýna s vreckami plnými traktátov. Na každý z nich napísal svoje meno a adresu a zamieril do ulíc, kde sa schádzali židovskí muži. Niekedy im kázal. Inokedy čítal z Nového Zákona malým chlapcom, ktorí sa zhŕkli okolo neho. Niekedy rozdával traktáty a pozýval ľudí k sebe.

Keď to nejaký čas robil, začal si všímať niečo, čo mu doteraz akosi unikalo! Čím viac o Bohu hovoril, tým bola táto túžba silnejšia.


Zdieľať: