autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Nie sme zodpovední len za to, čo robíme, ale aj za to, čo nerobíme.
Indián
Misionár Christian Henry Rauch sa raz vrátil do osady s Indiánom, ktorý sa volal Čúp.
„Christian mi povedal, že veríš v Krista,“ začal rozhovor Ludwig von Zinzendorf.
„Áno, verím,“ povedal Čúp nadšene.
„Povedz mi, brat môj, ako sa to stalo?“
„Bol som pohan, vyrastal som medzi pohanmi a poznám myslenie pohanov. Raz prišiel do našej dediny kazateľ a hovoril nám, že Boh existuje.“ Čúp na chvíľu zmĺkol a záhadne sa pritom usmieval. „My sme sa ho opýtali: ´Myslíš si, že my to nevieme? Vráť sa tam, odkiaľ si prišiel!´ A tak od nás odišiel. Potom prišiel iný biely muž a vravel nám: ´Nesmiete kradnúť, nesmiete klamať, nesmiete sa opíjať.´ A my sme mu povedali: ´Ty hlupák, myslíš si, že my to nevieme? Sám sa nauč robiť to, čo kážeš, a potom nás presviedčaj. Veď kto je väčší zlodej a kto kradne a pije viac ako vaši bieli ľudia?´ Aj tento kazateľ odišiel. Ale potom prišiel do našej dediny Christian Henry.“
„A čo bolo na ňom iné?“
„Hovoril nám o všemohúcom Pánovi neba a zeme, ktorý opustil nebeskú slávu a položil svoj život za všetkých ľudí. Povedal nám, že tento Boh miluje aj Indiánov, chce byť naším Spasiteľom a vziať nás do neba.“
„A to vás presvedčilo?“
„Áno. A aj to, čo potom urobil. Povedal nám, že je unavený a chce si pospať. Ľahol si vedľa našich oštepov a šípov a pokojne spal medzi bojovníkmi a bojovými pokrikmi… Neveriacky sme sa na seba pozerali. Ráno sme mu povedali, že chceme, aby zostal a povedal nám viac o Ježišovi, ktorý za nás zomrel.“