George odomkol modlitebňu a obaja vošli dnu. V zadnej časti miestnosti zapálili olejovú lampu. Z plátennej tašky, ktorú George so sebou priniesol, vytiahol drevenú krabicu veľkosti škatule od topánok, ktorá mala na vrchu otvor. O pár minút už visela na zadnej stene.

„A nápis máš?“ opýtal sa Mary.

Prikývla a podala mu ho. Pripevnil ho nad krabicu.

„To je ono,“ povedal a stisol manželkinu ruku. „Teraz sme závislí len od Božej milosti.“ Prezeral si nápis a prikývol.

„Práve tak, ako je to napísané. Ak nás niekto chce podporiť, môže. Nikdy nebudeme od nikoho pýtať peniaze. Namiesto toho budeme prosiť Boha, aby on naplnil naše potreby.“

Kľakli si spolu vedľa lavice a prosili Boha, aby sa o nich staral a dal im vieru vytrvať v nových plánoch.

Keď George a Mary Müllerovi vyšli z modlitebne, George sa naširoko usmieval.


Zdieľať: