Koráb holandskej Východoindickej spoločnosti Grosvenor plával cez Indický oceán smerom na západ. Na jeho palube boli zámožní cestujúci. Náklad tvorilo vzácne korenie. Práve sa nachádzal pred africkým pobrežím, pri ktorom vždy zatočil na juh, aby oboplával Mys dobrej nádeje a cez Atlantik pokračoval k Európe. Dôstojník, ktorý mal v onú osudnú noc roku 1782 službu, zobudil kapitána. Zdalo sa mu, že je čas obrátiť koráb na juh. Kapitán nahliadol do máp, odhadol rýchlosť plavby za posledný deň – a dôstojníka upokojil poznámkou, že k pobrežiu je ešte najmenej dvesto míľ, preto obrat urobia až ráno.

O dve hodiny hliadka na prove začula hluk príboja. Márne kormidelník točil kormidlom v zúfalej snahe obrátiť loď na juh. Do hukotu vĺn sa ozval strašný zvuk lámajúceho sa trupu lode, ktorá bola vrhnutá na skaliská. Viac ako 150 cestujúcich zahynulo alebo skončilo v otroctve domorodých náčelníkov. Vzácny náklad sa potopil. A to všetko preto, že kapitán – bez toho, aby o tom vedel – stratil orientáciu.


Zdieľať: