Keď som už druhýkrát prechádzal okolo tej istej budovy, bol som presvedčený, že som sa stratil, že blúdim. Znepokojilo ma to. A moju rodinu, ktorá sedela spolu so mnou v aute, tiež. Čas plynul a ja som svoju jazdu ulicami veľkomesta stále zrýchľoval. Ručička ukazujúca stav v nádrži klesala, zato nervozita v aute stúpala. Ako vyriešiť takúto situáciu? Nezostávalo mi nič iné, len zastaviť a spýtať sa, kadiaľ mám ísť.

Aj v živote sa treba z času na čas zastaviť, zorientovať sa a zistiť, ktorým smerom sa vydať, aby sme v živote nezablúdili.


Zdieľať: