Jedno dievčatko malo v škole problémy pochopiť striedanie dňa a noci. Otec sa rozhodol názorne jej to predviesť, aby pochopila, že nejde o žiadne tajomné javy. Jeho priateľ, riaditeľ školy, mu z kabinetu požičal starší model slnečnej sústavy. Slnko znázorňovala sviečka umiestnená uprostred planét. Pomocou kľuky obiehali maličké planéty okolo neho. Zem sa okrem toho ešte otáčala okolo svojej osi.

Otec nasadil pred zvedavou dcérou a manželkou kľuku a miniatúrna slnečná sústava sa dala do pohybu. Na otáčajúcu sa Zem dopadalo svetlo sviečky, takže bolo jasne vidieť, kde je práve deň a ako prichádza noc. Otec sa víťazoslávne pozrel na dcéru: „Už je ti to jasné? Žiadna záhada, žiadny Pán Boh. Všetko je to normálny mechanický pohyb.“ Ešte raz pomaly zatočil kľukou. Vtom si všimol, že dcéra sa spýtavo pozrela na matku. „Čo je? Nie je ti niečo jasné?“ spýtal sa.

Manželka rozpačito odpovedala: „Vieš, mne tiež nie je jasné, kto tam vonku točí kľukou…“


Zdieľať: