1. júna 1940 Charles Lightoller so svojím synom Rogerom a mladým skautom Geraldom Ashcroftom vyplávali na svojej 17,5 m dlhej plachetnici smerom k Dunkerque, kde zostalo na pobreží uväznených niekoľko stoviek tisícov ustupujúcich spojeneckých vojakov. Britské námorníctvo vydalo rozkaz všetkým majiteľom motorových plavidiel dlhých od 9 do 30 metrov, aby svoje plavidlá poskytli námorníctvu za účelom záchrany týchto uväznených vojakov. Na loď určenú na prepravu 21 osôb Lightoller nalodil 127 britských vojakov. Pasažieri boli na seba natlačení ako sardinky. Aj keď to bolo na takú malú loď príliš veľké množstvo, Lightoller by si neodpustil, keby na more vyplávali čo len s jedným prázdnym miestom na palube lode.

Nemci začali záchranné člny ostreľovať, ale im sa pomocou šikovných manévrov podarilo všetkých zachrániť. Keď sa už blížili k prístavu, vojaci sa začali zhromažďovať na jednu stranu lode a takmer ju prevrátili. Vtedy im Roger prikázal, aby si ľahli na palubu a ani sa nehli, kým im to nepovolí. Napokon šťastne pristáli a nikomu sa nič nestalo.


Zdieľať: