Pohrebnú bohoslužbu za Susannu Wesleyovú viedol jej syn John Wesley. Pochovali ju vedľa jej rodičov na cintoríne vedľa miesta, kde John často kázal. Do svojho denníka si John v ten deň zapísal:„Nedeľa, 1. augusta. Okolo piatej hodiny popoludní som za prítomnosti takmer nespočetného zástupu ľudí dal do zeme telo svojej mamy, aby odpočívalo s jej predkami. Úsek Písma, o ktorom som potom hovoril, znel: ´Videl som veľký biely trón i toho, ktorý na ňom sedel. Pred jeho tvárou utiekla zem i nebo a už nebolo pre ne miesta. Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom. A otvorili sa knihy. Aj iná kniha sa otvorila, kniha života. A mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa ich skutkov.´ (Zj 20,11.12) Bolo to jedno z najslávnostnejších zhromaždení, aké som kedy videl alebo očakával na tejto strane večnosti.“Jeho brat Charles Wesley zložil pre svoju mamu báseň, ktorá bola vyrytá na jej náhrobný kameň:V istej pevnej nádeji, že vstane

a svoj palác v nebi dostane,

tu kresťanka svoje telo položila,

kríž za korunu slávy vymenila.


Zdieľať: