Moja svokra vychovávala ako slobodná matka dve dcéry. Raz ráno, keď sa chystala na bohoslužbu, zistila, že jediné peniaze, čo jej zostali, boli odložené ako desiatok. Jej prvá myšlienka bola: „Nemôžem nechať deti bez jedla, desiatok dám nasledujúcu sobotu.“ Ale vzápätí si spomenula na text z proroka Malachiáša 3,10: „Prinášajte celé desiatky do zásobárne. Keď bude potrava v mojom dome, potom ma vyskúšajte,“ vraví Hospodin zástupov, „či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás nadmieru požehnania. A bude po nedostatku.“

Keď sa jej nasledujúceho dňa mladšia dcéra spýtala, čo budú jesť, neodpovedala. Keď potom staršia dcéra zistila, že chladnička a poličky v špajze sú už celkom prázdne a mama nemá žiadne peniaze, tak len smutne dodala: „To sme sa dožili, ani na chlieb už nemáme.“

Moja svokra mohla byť ticho a hanbiť sa pred deťmi, ale ona sa zastala Boha a prísne ju pokarhala, ako môže povedať také slová, keď im Boh celý čas pomáhal. Aj teraz im určite pomôže. Vyzvala deti k modlitbe, v ktorej sa mali ospravedlniť za tieto slová.

Po modlitbe zazvonil zvonček a vo dverách stál starý otec s taškami plnými potravín a nejakými peniazmi. Povedal: „Babka od rána počuje hlas, aby ma poslala k vám s plnou taškou jedla.“


Zdieľať: