Jiří Drejnar v jednom rozhovore spomína:

V tom čase sa vrátil z návštevy v Amerike baptistický kazateľ Miloš Šolc. Bol to môj spolužiak z fakulty. Boli sme veľmi dobrí priatelia. Roky sme spolu pašovali Biblie do vtedajšieho Československa a Ruska. Dozvedel sa, v akej som situácii, a prišiel ma navštíviť. Na jeho návštevu nikdy nezabudnem. Bol spontánny. Už na schodoch, keď prichádzal k môjmu bytu na najvyššom poschodí, kričal: „Tak, chlapče, čo je s tebou? Čo som sa to dozvedel? Poď, ideme na kolená. To musíme predložiť Pánovi.“ Vošli sme do bytu a bez toho, aby sme o čomkoľvek hovorili, hneď si kľakol a ja vedľa neho. „Najprv to musíme povedať Pánovi,“ to bolo jeho. Tak sme teda kľačali a on sa začal modlit: „Pane, ďakujeme ti za cestu, ktorou vedieš Jiřího. Ďakujeme ti za to, kde je teraz.“ Vymenovával zaradom všetky moje trable. Ja som si v duchu hovoril: „Na toto mám povedať amen? To mám ďakovať za to, že som už toľko týždňov bez práce?“

Keď sme vstali, povedal: „Takto tu predsa nebudeš sedieť. Predložili sme to Pánovi a Pán to vyrieši. Niečo som ti priniesol.“ Vytiahol z tašky Taylorov anglický preklad Biblie – The Living Bible – a odovzdal mi ho so slovami: „To je vec, ktorá teraz letí na Západe. Je to Biblia, ktorej ľudia rozumejú. Niečo také potrebujeme v češtine. Zožeň si spolupracovníkov a pusťte sa do toho.“ A tak sme sa začali stretávať a prekladať…


Zdieľať: