Máme dve deti – Karola a Kristínu. Raz sa stalo, že sa chceli hrať na ceste. Zohol som sa k nim a vymenoval všetky dôvody, prečo sa nemôžu hrať na ceste. „Môže sa stať, že zo zákruty vyjde veľké auto, zrazí vás a veľmi vám ublíži. Rozumiete?“ Obaja súhlasne prikývli.

O chvíľu som sa pozrel z okna a videl som, ako sa Karol hrá na zakázanej ceste. Hneď som vybehol von, chytil ho za ruku a odviedol ho späť na dvor. Znovu som sa k nemu zohol a začal som mu opäť vysvetľovať, prečo sa nemôže hrať na ceste. Nakoniec som sa znovu spýtal: „Rozumel si?“ Poslušne prikývol.

Čo som mal robiť, keď som o niekoľko minút zistil, že môj syn sa zase hrá na ceste? Urobil som to, čo predtým, len som to povedal dôraznejšie a „niečo“ som pridal. Urobil som to preto, lebo svojho syna mám rád a záleží mi na ňom.

Boh je náš Otec, miluje nás a záleží mu na nás. Preto postupuje podobne.


Zdieľať: