
autor fotografie: Matej Nosál |
Kto neverí v zázraky, nie je realista.
Zázračná Biblia
Bol som už zbalený a pripravený odísť do armády. Otec mi položil ruku na rameno a podal Bibliu, aby som si ju nezabudol pribaliť.
„Zostanem Bohu verný,“ sľúbil som otcovi. Vedel som, že to nebude jednoduché, ale bol som rozhodnutý, že sa o to pokúsim.
Pripojil som sa k ostatným nováčikom. Spolu sme začali pochodovať k základnému tréningovému táboru. Veliteľ sa snažil čo najviac nám pochod skomplikovať. Museli sme prejsť cez rieku po štvornožky. Keď bola voda príliš hlboká, museli sme plávať s ťažkými batohmi na chrbte. Keď sme sa konečne dostali na druhý breh, batohy boli úplne premočené. Nemali sme čas odpočinúť si a nechať veci vyschnúť.
Hneď ako sme dorazili do tábora, museli sme absolvovať ďalšie cvičenia. Bola už neskorá noc, keď sme si konečne mohli vybaliť mokrú batožinu.
Postupne som z batohu vyťahoval mokré oblečenie a ostatné veci. Všetko bolo premočené. Pritom mi zrak padol na Bibliu, ktorú som dostal od otca. Vzdychol som si. Bol som si istý, že bude celá premočená. Ale keď som sa jej dotkol, zdalo sa mi, že je suchá. S prekvapením som ju vytiahol z batoha. Biblia bola skutočne úplne suchá! Všetko v ruksaku bolo presiaknuté špinavou vodou – okrem Biblie. Bola čistá a suchá. Boh mi pripomenul, že napriek všetkému je stále so mnou.