Volám sa Elise a žijem v štáte Kamerun v západnej Afrike. V deň môjho krstu mi manžel povedal, že keby sa niečo stalo, chce, aby som zostala verná Bohu. Nechápala som, čo by sa tak mohlo stať. Rodina bola zdravá, mali sme domov a všetkého dostatok.

Štyri mesiace po mojom krste manžel ochorel. Sťažoval sa na bolesti v oblasti žalúdka a hrude. Kým som našla niekoho, kto by ho odviezol do nemocnice, zomrel v náručí našich dvoch najstarších detí, ktoré mali vtedy sedem a osem rokov.

Nahnevala som sa na Boha. „Ako sa mohlo niečo také stať, keď som ti práve odovzdala svoj život?“ Chcela som poznať odpoveď, ale žiadna neprichádzala. Chcela som zomrieť. Iní ľudia sa museli namiesto mňa postarať o naše deti a pripraviť všetko potrebné na pohreb. Nejako sme to zvládli. Po pohrebe na mňa doľahla krutá realita: Manžel je preč. Nemám prácu. Na krku mám päť detí, o ktoré sa musím postarať. Ako mám prežiť?

Bývali sme v podnájme. Majiteľ na seba nenechal dlho čakať. Krátko po pohrebe nám prišiel povedať, že sa musíme odsťahovať. Prosila som Boha, aby ma nechal zomrieť.

Boh mi však poslal priateľov, ktorí nám pomáhali s jedlom, financiami i ďalšími vecami. Boh sa stal mojím manželom a deťom bol otcom. Postaral sa o naše potreby a pomáhal mi vychovávať ich.


Zdieľať: