Podľa zvyku označovať miesta významných udalostí, aj Jákob postavil pomník na pamiatku zvláštneho prejavu Božieho milosrdenstva, aby sa na tomto posvätnom mieste mohol zastaviť a poďakovať Bohu, kedykoľvek pôjde okolo. S hlbokou vďačnosťou si pripomínal zasľúbenie, že Boh bude s ním. Potom slávnostne sľúbil: „Ak Boh bude so mnou a bude ma chrániť na ceste, zo všetkého, čo mi dáš, budem ti presne odvádzať desiatky.“ (1 Moj 28,20-22)

Kresťan by sa mal častejšie podívať do svojej minulosti a vďačne si pripomenúť, koľkokrát mu Boh pomohol, keď ho podoprel v skúške a ukázal mu východisko… Pri týchto nespočetných požehnaniach by sa mal pokorne spýtať: „Čím sa odmením Hospodinovi za všetky jeho dobrodenia voči mne?“ (Ž 116,12)

Kedykoľvek prežijeme zvláštnu skúsenosť alebo nejakú neočakávanú pomoc, mali by sme v tom vidieť Božiu dobrotu a svoju vďačnosť vyjadriť nielen slovami, ale aj obeťami a darmi na jeho dielo, ako to urobil Jákob. Ak vieme ustavične prijímať Božie požehnania, mali by sme vedieť aj ustavične dávať.


Zdieľať: