Bola mladou matkou v čase, keď mnohí zastávali názor, že kto šetrí palicu, pokazí deti. V srdci to však tak necítila ani tomu neverila.

Raz jej chlapec vyviedol niečo, za čo si zaslúžil bitku. Stalo sa mu to prvý raz v živote. Rozkázala mu, aby šiel do záhrady a priniesol palicu. Chlapec sa o chvíľu vrátil a hovorí matke: „Palicu som nenašiel, ale doniesol som ti kameň. Ten hoď do mňa.“

Matka zrazu videla celú vec očami dieťaťa. Jej syn si myslel, že matka mu chce spôsobiť bolesť. A to môže urobiť aj kameňom. Rozplakala sa, vzala dieťa do náručia a plakali spolu. Kameň položila do kuchyne, kde jej pripomínal sľub, ktorý si vtedy dala: Nikdy nebudem pri výchove používať násilie.


Zdieľať: