Pred niekoľkými rokmi sme sa s manželkou pohádali. Už si nepamätám, o čo vlastne šlo, len že to bolo v nedeľu poobede. Mal som pravdu a ona sa mýlila, ale nebola ochotná uznať to. Keď to už začalo byť celkom dusné, ozval sa zvonček. Šiel som otvoriť. Pri dverách stáli naši priatelia, ktorí sa u nás zastavili, pretože prechádzali cez naše mesto. Okamžite sme – ja i manželka – absolvovali neuveriteľnú premenu (premena húsenice na motýľa v porovnaní s tým je nič). Zrazu sme boli priateľskí a príjemní.

Keď priatelia odišli, rozmýšľal som, čo spôsobilo, že sme boli odrazu úplne iní. Azda zvonček? Taký naivný som nebol. Zvonček nás nezmenil. Zmenili sme sa sami. Zmenil som sa, pretože som sa rozhodol zmeniť. Bol to akt vôle. Prečo som sa nezmenil skôr? Z rôznych seminárov, kníh i vlastnej skúsenosti som predsa vedel, že moje tvrdohlavé správanie nijakým spôsobom nebuduje harmóniu v našom manželstve. Dôvod, prečo som sa nezmenil, kým nezazvonil zvonček, bol celkom jednoduchý – pretože som sa nechcel zmeniť.

Vôľa a chcenie sú v našom živote rozhodujúce činitele.


Zdieľať: