Keď sa Eric Gaffney pred tridsiatimi štyrmi rokmi narodil, zdravotná sestra presviedčala rodičov, že napriek hendikepu mu v živote pri dosahovaní úspechov nebude nič stáť v ceste. Novorodeniatku chýbala takmer celá končetina. Rodičia chceli veriť jej slovám, boli však plní pochybností.

Zdravotná sestra mala pravdu. Eric bol od detstva veľmi vynaliezavý. Keď si v škole uvedomil, že je jediný, ktorý si nedokáže zaviazať šnúrky na topánkach sám, začal na tom pracovať. „Mama ma do školy poslala so zaviazanými šnúrkami. Ja som si ich cez prestávku rozviazal a dovtedy skúšal dať do pôvodného stavu, kým som na to neprišiel… Rodičia sa presvedčili, že bez ohľadu na môj zdravotný stav, nájdem spôsob ako dokázať čokoľvek,“ povedal Eric.

Takto postupoval celý život. Čokoľvek sa spočiatku zdalo nemožné alebo prinajmenšom náročné, hľadal cestu, ako to dosiahnuť vlastným spôsobom. Ani rodičia ho nešetrili. Cítil od nich maximálnu podporu, ale nedostával žiadne ústupky. „Rodičia sa ku mne nesprávali inak než k iným deťom. Otec so mnou hrával bejzbal… Rodičia ma naučili prispôsobiť sa a prekonať svoje limity.“


Zdieľať: