Na otázku: „Čo s vami spravilo dvadsať rokov pomáhania a chodenia na rôzne misie?“ Vladimír Krčméry odpovedal:

Človek získa nadhľad. Je nad vecou a nebojí sa smrti, lebo sa s ňou stretával každý deň.

Prestal som byť naviazaný na bohatú infraštruktúru a pohodlie. Prestal som byť fajnovka. Žijem jednoducho. Keď človek nemá prvotriedny hotel, prespí aj na letisku. Keď nemá prvotriednu reštauráciu, napije sa aj z vodovodu na záchode.

Nevnímam ani choroby, ktoré s rokmi prichádzajú, pretože v treťom svete je oveľa viac problémov, ako si my tu namýšľame. Ľudia sú tam spokojnejší. Nikto neprotestuje, keď nemá grilované kolibríčie jazyky. Uspokojí sa s kapustou.

Získal som určitý nadhľad nad pozemským svetom a svetskými radovánkami. Naučil som sa liečiť jednoduché choroby efektívne. Malária, tuberkulóza, HIV sa dajú liečiť jednoducho a teraz už aj lacno.

V tom všetkom je veľmi dôležitá viera, pretože pomáha ostať nad vecou.“


Zdieľať: