Sundar dostal list od otca. Trescúcimi rukami ho otvoril a čítal:

„Môj milý syn, svetlo mojich očí a potešenie môjho srdca, kiežby si dlho žil! Všetci sa tu máme dobre a dúfam, že aj ty. Prikazujem ti, aby si sa okamžite oženil! Poponáhľaj sa a nesklam nás. Učí kresťanské náboženstvo neposlúchať rodičov?

Zbláznil si sa! Len sa na chvíľku zamysli, kto sa postará o všetok náš majetok! Chceš vyhladiť meno našej rodiny? Ak sa zasnúbiš, odkážem ti celú sumu peňazí, ktoré sú teraz v troch bankách a úrok z nich dosahuje tristo až štyristo rupií mesačne. V opačňom prípade stratíš to, čo som ti vyhradil. Bude to pre tvoje dobro, ak sa ihneď vrátiš domov… Nemám sa dobre.“

Sundar bol bezradný. Áno, kresťanské náboženstvo učí, že deti majú poslúchať svojich rodičov. Ale učí aj to, že Boha treba ctiť nadovšetko. Sundar nevedel, čo má robiť.

Nasledujúcich niekoľko dní sa modlil za svoju budúcnosť. Má sa vrátiť domov? Ako sa modlil, nadobudol presvedčenie, že sa má vrátiť do Rampura a znova žiť so svojou rodinou.


Zdieľať: