Valerij Brumel, olympijský víťaz v skoku do výšky v Tokiu 1964, sa vinou jedného nešťastného okamihu pri havárii na motorke stal mrzákom. Mesiace strávené v nečinnosti na rôznych klinikách mali vplyv nielen na jeho myslenie, ale aj na poranenú nohu – bola o 3,5 cm kratšia. Bol zdeptaný.

Ale potom sa objavil akýsi Nikolaj, ktorý mu zvestoval, že ďaleko na Sibíri žije a pracuje Gavril Abramovič Ilizarov. Ortopéd, chirurg a zlatý človek. Doplňuje vraj kosti až o 16 cm a dokáže predĺžiť nohu až o 25 cm. Ešte toho istého dňa nasadol Valerij do lietadla a letel na Sibír za Ilizarovom.

Na druhý deň po operácii prišiel Ilizarov za Valerijom s otázkou: „Dívaš sa rád na televíziu? Tak bež, aby si nezmeškal ten najlepší program.“

„Ako tam mám ísť?“ spýtal sa ho Valerij.

„Tu máš dve barly a bež. Pár dní sa bez nich neobídeš, ale potom budeš pochodovať sám. Tak už bež a nebuď lenivý.“

K televízoru to bolo asi 60 m. Ďalší deň dokázal Valerij prekrivkať 300 m a na tretí deň pol kilometra. Po troch týždňoch vyhnal Valerija z postele so slovami: „Tak bež a skáč!“

Predtým sa Brumel plahočil dva a pol roka po nemocniciach, liečebných ústavoch a rehabilitáciách, ale bezvýsledne. U Ilizarova sa postavil na vlastné nohy za štyri a pol mesiaca.

Valerij naňho spomína ako na ohromného človeka a úžasného lekára, ktorý liečil nielen kosti, ale aj dušu a srdce…


Zdieľať: