Spomínam si na obdobie, keď som kvôli postgraduálnemu štúdiu prišla do Európy. V meste, kde som mala stráviť mnoho času štúdiom a výskumom, som nikoho nepoznala. Bola som z toho skľúčená. Toľko toho na mňa doliehalo – akademické úlohy, neznáme miesto, odlúčenosť od blízkych ľudí a tiež to, že v mojom novom pôsobisku nepoznám vôbec nikoho. Až veľmi dobre si pamätám na tú hroznú osamelosť, ktorú som cítila. Moju tieseň zmierňovalo poznanie, že Boh mi rozumie a dôverne pozná moje vnútro i to, čo prežívam. S ním nie som nikdy sama.


Zdieľať: