Keď Hudson Taylor dokončil modlitbu vo svojej kajute, vrátil sa na palubu. Vpredu stál prvý dôstojník a fajčil fajku.

„Spustite hlavnú plachtu. Rýchlo,“ povedal mu Hudson.

Prvý dôstojník sa na neho zaškeril: „Aký to má zmysel?“

„Modlili sme sa za vietor. Každú chvíľu začne fúkať. Navrhujem, aby sme sa pripravili.“

Prvý dôstojník sa schuti rozosmial. Mladý misionár mu vraví, čo má na lodi robiť. Do západu slnka žiadny vietor nebude. Otočil sa k plachte, aby zistil, či sa aspoň trochu hýbe.

Ako tam stál a pozeral, loďou sa odrazu prehnal dosť silný závan vetra. Teraz už nestrácal čas. „Všetci na palubu,“ zareval a chytil jeden z povrazov na spúšťanie plachiet. Pribehla posádka i kapitán Morris, ktorý všetko sledoval zo svojej kajuty. Rozfúkal sa nádherný, silný vietor.

O niekoľko minút loď Dumfries brázdila vody Pacifiku rýchlosťou sedem uzlov. Pomaly sa vzďaľovali od nebezpečných útesov a približovali k Šanghaju.


Zdieľať: