Peter stál pred podobným problémom, aký som riešila aj ja. Ježiš oznámil Petrovi, že raz zomrie mučeníckou smrťou; no o Jánovi nepovedal ani slovo.

V Petrovom srdci sa možno usadila žiarlivosť. Ján sedel pri poslednej večeri najbližšie pri Ježišovi. Bol dokonca považovaný za jeho najdôvernejšieho priateľa. Dovolí azda Ježiš, aby Ján zomrel vo vysokom veku prirodzenou smrťou a postará sa o to, aby celý život mohol robiť nejakú atraktívnu službu?

To už bolo na Petra priveľa. Neudržal sa, aby sa nespýtal: „Pane, a čo bude s týmto? Aká budúcnosť ho čaká?“

Ježišova odpoveď ma šokovala. Čakala by som, že ho upokojí slovami: „Peter, nerob si starosti. Budem s tebou, nech sa deje čokoľvek. Všetko, čo príde, bude dobré.“ On mu však zdanlivo odmerane povedal: „Pozri sa, ak budem chcieť, aby Ján zostal nažive až do môjho príchodu, čo ťa po tom? Čo som pripravil pre Jána, to nie je tvoja starosť. Ty dbaj o to, aby si mal v poriadku svoje srdce a svoj život. Prestaň reptať a nasleduj ma!“

Petrovi určite ani na um neprišlo, že Ján vo vysokej starobe strávi celé roky vo vyhnanstve na ostrove, kde dostane zjavenie a tak vznikne posledná kniha Biblie.


Zdieľať: