Námorníkom na plachetniciach bezvetrie naháňa strach. Z búrky a hurikánu sa často dá uniknúť, ale loď v bezvetrí pláva tam, kam ju unáša prúd, a nič sa s tým nedá robiť. V Írskom mori loď Dumfries takmer stroskotala v silnom vetre. Teraz bola situácia beznádejná kvôli bezvetriu.

Kapitán Morris vedel, že s tým nič neurobí. Posádka ho prosila, aby im dovolil spustiť sa na more vo veľkých člnoch. Dlhými lanami spojili člny s loďou a veslovali v snahe potiahnuť loď proti prúdu. Loď sa však nechcela otočiť.

Námorníci sa mlčky vrátili na palubu. Boli bezradní.

Misionár Hudson Taylor uprene hľadel na more. Kapitán povedal: „Urobili sme všetko, čo sme mohli. Môžeme len čakať, čo bude ďalej.“

Hudsonovi zneli v ušiach kapitánove slová. ´Urobili sme všetko, čo sme mohli…´ Naozaj?

„Jednu vec sme ešte neurobili,“ ozval sa.

„Akú?“ spýtal sa kapitán. ´Hudson si azda myslí, že vie, ako záchraniť loď v bezvetrí?´ pomyslel si.

„Štyria z nás sme kresťania. Poďme každý do svojej kajuty a prosme Boha, aby poslal vietor. On to môže urobiť.“

Kapitán súhlasil, keďže nikto okrem Pána Boha im v tej chvíli nemohol pomôcť. Hudson sa vo svojej kajute niekoľko minút horlivo modlil. Potom pocítil, akoby z neho spadlo bremeno. Vedel, že Boh vypočul ich modlitby.


Zdieľať: